| FRANCÚZSKO 2004 |
|---|
Od nášho výletu po Francúzsku uplynuli takmer dva roky, no takmer všetko si vďaka poznámkam a fotkám dokážeme zrekonštruovať. Možno pod vplyvom nasledujúceho zážitku, možno pod vplyvom veľkej horúčavy, postupnosť udalostí utornajšieho doobedia ostala celkom nečakane zabudnutá v čase..:-)
Dnešná trasa bola celkom jednoduchá, kopírovať Azúrové pobrežie až po Monaco a podľa nálady sa poobzerať v niektorých mestách, ktorými budeme prechádzať. Ako prvé mesto na nás čakalo preslávené Saint-Tropez. Ja osobne som sa sem tešil už len kvôli spoznávaniu miest známych z TV (hlavne teda policajnej stanice). Aj keď spočiatku ubiehala cesta rýchlo, ako sme sa blížili k Saint-Tropez, nekonečná kolóna áut postupne spomaľovala a niekoľko km (možno desiatok km) pred cieľom už bola situácia neúnosná. Na najbližšom kruhovom objazde zchádzame z hlavnej a celý záliv obchádzame až do Sainte-Maxime. Tu nebola situácia na cestách o nič lepšia. Zbytočne sme si robili ilúzie, frantíci majú prázdniny, ďalej po pobreží to nepôjde. Namierili sme si to do vnútrozemia a čo najrýchlejšie sa snažili dostať do Cannes.
Práve niekde medzi Le Pradet a Cannes, no čas ani miesto si vôbec nepamätám, sa nám stala jediná nepríjemná udalosť za celú dovolenku. Išli sme už dobrých pár minút za kamiónom, keď sa cesta opäť začala kľukatiť. Šanca na predbiehanie v serpentínach bola nulová. Pri každej možnej príležitosti som vykúkal spoza kamióna či sa náhodou predsa len nenaskytne možnosť predbehnúť. Po polhodine sa na nás konečne usmialo šťastie, dlhá rovinka a nik nejde oproti. Podradil som, dupol na plyn a zahájil predbiehací manéver. Pri tom pocite úľavy, kútikom oka rozpoznávam značku zúžená vozovka no neprikladám jej žiadny význam. Výhľad na cestu mám dobrý, žiadna prekážka pred nami nie je. Vlastne niečo sa pred nami črtá...je to zábradlie pozdĺž cesty. Spoza kríkov sa zrazu vynára obrubník.. "Kurva ten kamión má ale zrýchlenie, nie a nie ho predbehnúť." Bok po boku sa rútime do zúženej cesty. V momente keď sa zdá, že sa vedľa seba zmestíme, ozýva sa silná rana. Zotrvačnosťou ešte predbiehame kamión a snáď po 100 metroch sa objavuje pri ceste parkovisko, ktoré akoby tu bolo práve kvôli takýmto situáciám. Je čas skontrolovať škody. Ľavá zadná pneumatika prerezaná, disk brutálne pokrivený a puklica niekde v hustom kroví pri potoku. Našťastie sa to pri dojazde na parkovisko vôbec neprejavilo. Následná výmena kolesa prebehla bez väčších komplikácií. Tou jedinou bol zdvihák s rozsahom, ktorý nestačil na dostatočné nadvihnutie auta..:-)
Cannes
Už pred príchodom do Cannes bolo jasné, že dnes viac ako dve mestá nestihneme a tiež aj to, že Monaco vidieť musíme. Keďže následný pokus vyriešiť dilemu Nice vs. Cannes hlasovaním nepriniesol očakávaný výsledok (1x Nice, 1x Cannes, 1x mne je jedno), vzal Majo všetko do svojich rúk a zaútočil na city. Neviem síce odkiaľ to mal, ale tvrdil, že ak sa v Cannes odfotí pred filmovým palácom, potom v Bratislave na filmovom festivale má vstup na všetky predstavenia zdarma. Argument síce ničmoc, ale napokon sa ujal. Bolo rozhodnuté - ostávame v Cannes. Palác sa nachádza priamo pri mori a nájsť cestu k nemu je veľmi ľahké. Jednoducho stačí ísť po hlavnej a tá Vás privedie až k nemu. Samotná stavba mi neprišla výnimočná, ale zapózovať pred ňou bola povinnosť. Potom sme sa ešte chvíľu motali na pláži a okolo pol piatej už nedočkavo nasadali do auta aby sme stihli navštíviť Monaco. Celkovo sa dá povedať, že vec, ktorá mi v Cannes za tú chvíľu najviac utkvela v pamäti, bola "zelená vlna". Na už spomínanej hlavnej ceste vedúcej k palácu je pomerne dosť svetiel a je vidno na niekoľko križovatiek dopredu. Úplne nelogicky sa na všetkých, súčasne rozsvietili zelené, takže na jednu várku sa dalo prejsť maximálne cez dve križovatky...duša každého inžiniera musela zabolieť..:-)
Monaco
Majo s Lebem v Monacu nikdy predtým neboli, ja už som sa sem vrátil presne po desiatich rokoch. Aj keď to bolo pomerne dávno, tá najdôležitejšia vec sa mi vryla do pamäti - pod Kniežacím palácom je parkovisko a nato sa musíme dostať. Myšlienka je však jedna vec a jej realizácia druhá. Cesta z útesu dolu do centra bola ešte v pohode, avšak dostať sa k danému parkovisku sa nám nepodarilo. Značenie "P" nás pri všetkých pokusoch naviedlo na parkovisko, ktoré sa nachádzalo o záliv západnejšie. Pri treťom okruhu sme to teda vzdali a nechali auto tam. Prešli sme sa kúsok prístavom a o chvíľu sa napojili na štandartnú turistickú trasu. Tá vedie od Kniežacého paláca, popri katedrále a Oceanografickom múzeu, následne okolo prístavu až k tunelu. Tu sme sa výťahom vyviezli na skalu a ocitli sa hneď pri slávnom Casíne. Štandartne nás nezaujímalo nič iné len exteriér. 
Vlastne ani neviem či by nás pustili dnu, peniazmi sme zrovna neovplývali a oblečením tiež nie (mám pocit, že sú tam nutné aspoň dlhé nohavice). Spokojní, že sme všetko stihli pozrieť za svetla, pomaly sme sa začali vracať k autu. Tesne za tunelom si nás stopol jeden Čech, či mu nevieme povedať kde je štart F1. Lebe mu poskytol indíciu, že niekde pri monackom automobilovom klube a za odmenu sme si museli vypočuť historku ako sa po troch dňoch strastiplnej, 5-kilometrovej cesty bez nafty doplavil na doktorovej jachte až do prístavu..:-) Za dnešný namáhavý deň si zaslúžime odmenu. V miestnom obchode kupujeme 5-litrový sud piva, snáď to bude stačiť.
Večer však nevyšiel úplne podľa predstáv. Kemp sme našli za tmy až niekde nad Nice. Bol to suverénne najdrahší (25 EUR) a zároveň aj najhorší kemp, ktorý sme počas tejto dovolenky navštívili. No a aby to nebolo všetko, pivo bolo také teplé, že načapovanie jedného poháriku trvalo asi pol hodinu (aj to som optimista). Pri čapovaní toho druhého som to definitívne vzdal.